Vieme že občania sú k voľbám skeptickí je to dôsledok rôznych nesprávnych rozhodnutí , preto sa názoru občanov o politikoch nemožno čudovať. Premieta sa to aj do volebnej účasti.
Mňa však zaujíma že čo s tým chceme urobiť a ako pokračovať ďalej? Isť voliť, prejaviť svoj názor nebolo v minulosti samozrejmosťou a je veľmi smutné keď dnes týmto právom opovrhujeme. Nečudujem sa však pretože človek -občan plný nádeje vkladá presvedčenie že ten koho ide voliť je iný. Neviem či je to tým krokom do parlamentu, tou klímou v ňom kedy ten politik získa pocit dôležitosti hádam väčší ako občan a tým si podpíše svoj ortieľ. A zabudne nato že ide slúžiť a pomáhať ľudom, lebo on bojoval o ich hlas a dôveru. Ale tu zrejme dochádza k pravému opaku kedy si politik myslí že ľudia sú odkázaný na neho. Preto v čase volieb znova vidíme rozporuplnosť, čo nás vedie k pasivite a slabej volebnej účasti.
Každý politik má určite obrovskú ťarchu pri zvažovaní a konaní, ale načo je potrebné myslieť je aby sa ten politik v každom svojom rozhodnutí vedel pozrieť ľudom do očí. Žiadneho z politikov som nepočula vyhlásiť, že za dané rozhodnutie preberá zodpovednosť alebo nahlas povedať „ áno, mýlil som sa“. Veď sme ľudia a neexistuje človek ktorý by sa nemýlil. Rozdiel je však v tom či je pripravený to aj verejne priznať . Lebo väčšina politikov sa zbaví zodpovednosti tým že sa porovná ešte s predchodcom.
Charakter máme len jeden a tým ako sa správame k ostatným je jeho obrazom. Isť do politiky a vedieť odôvodniť svoje rozhodnutie je ťažké, ale každopádne správne a dostatočne nato aby prelomilo finančné a záujmové tlaky. Weber v svojom diele vraví že do politiky by mali ísť ľudia bohatí aby sa nedali kúpiť. Ja však s ním nesúhlasím lebo bohatý sa len ťažko vcíti do chudobného.Nech do nej idú ľudia bohatý morálnou zrelosťou, myslím si že to je cestou pre súčasnú dobu. A potom aj hodnota jeho majetku nezohrá žiadnu úlohu.
Isť cestou vulgarizmu, ohovárania, urážok, klamstiev, len znásobuje nechuť občanov isť voliť ,lebo to je len dostatočnou ukážkou charakteru daného politika ako nedostatočne morálne zrelej osoby. Ak by ňou bol potom by si uvedomil že svojim konaním ubližuje občanom .....lebo tým vytvára o ichkrajine nelichotivénázory ..... je to len ukážkou boja o moc ktorá nepozná etický zákon. Výzvou je isť do politiky a nepokaziť si charakter. Dá sa to, lebo v dejinách nájdeme takýchto ľudí. Ak sa rozhodnem neisť voliť nič sa nezmení a rozhodne za mňa iný ....
„Rozhodnúť sa ísť voliť.....nech je nám odvaha, že nezobrali nám to posledné čo máme, nádej a vieru, že raz to môže byť iné ...o tom som rozhodol aj ja ako jednotlivec ....“